O štyroch mušketieroch a márnotratných synoch

Autor: Ivan Bella | 25.1.2010 o 15:28 | Karma článku: 8,17 | Prečítané:  2160x

Máločo tak poteší dušu ateistu na tomto našom malom Slovensku, ako pretriasanie interných škandálov cirkvi na verejnosti. Však vedeli to už naše staré mamy a ešte pred nimi to vedela ešte staršia katolícka cirkev, že špinavá bielizeň sa má prať doma. No posledné, na verejnosti pretriasané kauzy reputáciu cirkvi nepoškodili. Práve naopak.

Prvý prípad rozoberať nechcem, pretože to už za mňa urobili iní. Šlo o nespravodlivo obvinených františkánskych kňazov. Nejdem opakovať iných a ani písať o krivde aká sa im udiala. Napíšem len stručne o tom, aký mala kauza dopad na verejnú mienku. Aj ten najvzdorovitejší ateista si po doznení kauzy musel uvedomiť, že doby keď matka cirkev organizovala hony na čarodejnice sa minuli a aj sama sa môže stať obeťou a to dokonca zo strany štátnych orgánov. Nešlo síce o obvinenie celej organizácie, no mohlo to poškodiť jej meno. Že bol obeťou františkánsky rád, ktorý svojou humanitárnou činnosťou suploval štát a plátal za neho diery v sociálnom systéme, je o to smutnejšie. Nie je divu, že sa sympatie celej verejnosti priklonili na stranu nespravodlivo obvinených.

Druhá kauza prebieha práve v týchto dňoch a ide o prípad exkomunikovaných kňazov. Čím sa človek viac zahĺbi do problému, tým je to veselšie čítanie. Milovníci kabaretu a iného ľahkého žánru si môžu prísť na svoje. No cirkev, ako taká sa svojim počinom zachovala správne a jej vážnosť tým nijak neutrpela. To už i ateistu napadne taká zbožná myšlienka, prečo to tak nemôže fungovať aj v politike.

Pozrime sa však na odchod márnotratných synov zblízka. Všetci poznáme príbeh z Lukáča, keď mladší syn žiada od otca, aby ho vyplatil ešte pred smrťou z dedičstva. Jeho otec tak učiní, syn odíde od rodiny a začne ľahkovážne narábať s majetkom, ktorý nadobudol.

Vidím tu istú paralelu. Nie v tom, že by naši márnotratní synovia zatúžili od ich hierarchicky vyššie postavených otcov nadobudnúť nejaké hmotné statky, ale zatúžili po statkoch duchovných, konkrétne po autorite a moci. Nečakali na otcovský dar, ktorého by sa im dostalo pokornou službou, celoživotným vzdelávaním sa, zbieraním skúseností  a sami seba pasovali do úlohy hlásateľov jedinej božej pravdy na zemi. Nedostatok skromnosti, neúcta k starším, skúsenejším sa netoleruje v žiadnej organizácii. I keby mali pravdu a ich obvinenia, urážky voči nadriadeným by mali čím dokázať, podložiť, netolerovali by im to v žiadnej organizácii, ktorá spočíva na prísnej hierarchii. Pravdu však nemajú.

No teraz však na veselšiu notu. Posúďte sami.

1. Obvinili biskupov z herézy a slobodomurárstva. Na ich internetovej stránke by ste sa však márne snažili dopátrať, akým skutkom sa tejto herézy dopustili. Plamenných výziev k neposlušnosti veriacich k biskupom je tam však požehnane. Aby však toho nebolo dosť, vyzývajú biskupov k pokániu, označili ich za vylúčených z cirkvi, na ktorých pleciach spočíva boží trest a prekliatie.

Trpezlivý čitateľ sa potom na ich stránke prekliká v mnohosľubnému článku o zločinoch biskupov a dozvie sa opäť samé hrozné veci, že sa herézy dopustili a zaslúžili by si trest. Aby však ani zahraničným biskupom nebolo ľúto a nenapadlo im posmeškovať svojich slovenských kolegov, aj oni sa dopustili toho istého (až na jedného farára na Ukrajine).

Čím sa dostalo ich ukrajinskému kolegovi tej cti sa z ich web stránky nedozvieme (dúfajme len, že ich nezásobuje lacným tabakom a vodkou) a rovnako sa nedozvieme, akáže to zloba musela  zasadnúť na biskupov tejto planéty, že sa nám zrazu takto skacírovateli. 

Čitateľ sa okrem invektív nedozvie vlastne nič. Ťažké srdce, títo nedávno vyštudovaní, majú aj na svojich bývalých učiteľov, ktorí sa dopustili veľa chýb.

(Žeby sa v seminári nenašiel aspoň jeden pedagóg, čo by ich už vtedy vymlátil po holej? To bola chyba.)

2. Satanista Ján Pavol II.

Aj keď som nebol fanúšikom tohto pápeža, je to už aj na ateistu trochu silná káva. Prezentovať jeho prejav v Jeruzaleme ako čarodejnícky sabat pod satanským krížom, to už vyžaduje riadnu dávku stredovekého myslenia. Tŕňom v oku im je aj snaha bývalého pápeža o náboženskú toleranciu.

3. Sv. Maxim a sv. Martin

Naši mušketieri prirovnávajú samých seba k svätému Maximovi a súčasného pápeža k sv. Martinovi. Rovnako ako tento svätec sú ochotní položiť za svoju pravdu život. Síce Benedikta nevyzývajú otvorene k spoluúčasti na ich martýrskej obeti, ale po obsiahlej a poučnej prednáške z histórie a zo života týchto svätcov, som presvedčený, že pápež dobrovoľne ukončí svoj malicherný život. Aby pápežovi bolo jasné, ako to s ozdravením katolíckej cirkvi myslia vážne, záver, aj jemu adresovaného listu, končí slovami "držte hubu a krok". (Možno aj pre prípad, že by ich chcel tento nedoštudovanec oklamať, ušetriť si čas vynechaním poučného čítania zo života svätých a šiel by rovno na pointu.)

4. Exkomunikácia teológov

Do dnešného dňa už exkomunikovali naši štyria mušketieri 152 slovenských teológov. Nezisťoval som, koľko z nich je biskupov. Skôr by ma zaujímalo, ktorému zo slovenských duchovných sa podarilo uniknúť bystrému mušketierskemu oku a tým aj bránam pekelným. Kritérium je prosté. Svojej obeti vždy pošlú dotazník s množstvom zásadných otázok. Napr. či sa zriekajú satana, či sa zriekajú prevádzkovať čáry-máry, teda strigônstva, či sa zriekajú homosexuality. Pokiaľ nejakú staručkú excelenciu po prečítaní týchto otázok netrafí šľak, mal by sa rýchlo poponáhľať s odpovedaním a s vyhotovením troch kópií. Jednu treba poslať svätému otcovi, druhú našim štyrom mušketierom (aby mali dôkaz) a tretiu odfaxovať do všetkých farností na Slovensku, aby sa mohli aj ľudia na lazoch počas nedeľnej omše potešiť nad tým, že staručké excelencie konečne unikli z pazúrov pekelných, konečne sa zriekli homosexuálneho laškovania so seminaristami a pokútneho varenia polievky z ropuších pľuzgierikov v chalúpke na stračej nôžke a sa konečne začnú venovať svojim ovečkám. Pokiaľ však duchovní dotazník nevyplnia, je to jasný dôkaz, že sa nechcú svojho hriešneho spôsobu života vzdať a boží trest ich neminie. Podobný trest ich postihne, pokiaľ vyplnený dotazník nestihnú odoslať do 20. 1. 2010. V ten deň je totiž uzávierka vyplnených dotazníkov.
Sú to vlastne 2 tresty. Podľa kan. 1364 §1 sú z cirkvi exkomunikovaní a podľa (Gal 1,8-9) sú bohom zatratení. (Škoda že na túto situáciu nemyslel aj náš občiansky zákonník, pokojne im dať aj päť rokov natvrdo!)

Záver

V médiách sú títo naši štyria mušketieri, alebo ich skôr nazvime márnotratní synovia označovaní za náboženských fundamentalistov, dogmatikov. Je to však trochu zložitejšie. Síce iných odsudzujú za porušovanie dogiem, niektoré však samy neuznávajú. Ako aj kritizujú kresťanských modernistov, niektoré názory majú s nimi spoločné. Naši "vzbúrenci" si v mnohom protirečia.

Keby sme žili v inej dobe, myslel by som si, že sme svedkami zrodu novej cirkvi. Však aj Martin Luther bol pápežskejší ako pápež a fundamentalista. Podobnosť pokračuje ďalej v tom, že rovnako ako on, sa preslávili aj naši mušketieri kritikou pápeža (Jána Pavla II.). Evanjelická cirkev sa zrodila z tmárstva, avšak pod ochranou nemeckých kniežat.

Kto poskytne ochranu našim vzbúrencom?

Dnes sú spoločenské podmienky iné ako v tej dobe. Naši vzbúrenci sú preto mušketieri, že sa nerozvážne pustili do chlapčenskej hry, ktorá je na rozdiel od jej literárnej predlohy vopred prehraná. Márnotratní synovia sú preto, že už začali banovať za mäkučkým lonom matky cirkvi a túžia po návrate. Oslovili už kvôli tomu pápeža (Benedikta zatiaľ prezieravo hanobenia ušetrili) a ako mu napísali v liste, považujú jeho mlčanie - teda neodpovedanie pápeža písomnou formou, poštou, s doručením jeho odpovede do termínu 20. 1. 2010, za pápežský súhlas s ich činmi a s ich zotrvaním v cirkvi.
Ich konanie je však ako bzučanie komára (mnohým možno aj rovnako protivné) a ticho z Vatikánu nemusí ešte znamenať súhlas, len preto, že si to tak naši mušketieri vysnívali.

Ak by mal mať náš príbeh o márnotratných synoch aj biblický šťastný koniec, mali by si uvedomiť, že kto akou kto zbraňou bojuje, takou sa pominie. Všetkým tým heretikom, bohom potrestaným, prekliatym by sa mali ospravedlniť. Tí, ktorých bohorovne vyzvali k pokániu, by mali teraz vidieť ich pokánie. A raz, až matka cirkev odpustí, otvorí im znova svoju náruč, bude že to veselica biblických rozmerov na tom našom malom Slovensku. Dovtedy však našich nezbedníkov čaká ešte veľa dobrodružstiev.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.


Už ste čítali?