Vitariánstvo

Autor: Ivan Bella | 19.11.2009 o 14:36 | Karma článku: 11,46 | Prečítané:  5765x

Podnetom tohto článku je korešpondencia, ktorú mám s jedným mojím čitateľom. Myslím si, že prejedávané problémy sú dosť závažné a bolo by vhodné, aby sa s nimi oboznámili i ostatní a mohli sa k nim vyjadriť.

Myslím si, že neprezradím nič nepatričné, ak spomeniem, že ide o mladého človeka, ktorý sa venuje športu a aktívne pristupuje k svojmu zdraviu. Preto sa zaujíma aj o stravovanie.

To, v čom sa nemýli je skutočnosť, že stravovaním dokážeme predísť mnohým vážnym ochoreniam. Je chvályhodné, ak sa niekto dokáže vymaniť z vplyvu škodlivých stravovacích návykov, nečaká až sa jeho zdravie začne dožadovať zmeny a dokáže kvalitu svojho života povzniesť všetkými smermi. Teraz myslím skutočnú kvalitu života, nie materiálne statky. Pretože hodnoty ako sú šťastie, láska, spokojnosť, zdravie stoja nad takými banalitami, aký kto drahý mobil používa, alebo v akom aute sa vozí, alebo či má vôbec auto. Všetci sme na svete len obmedzenú dobu a vedome si túto dobu skracovať našimi škodlivými návykmi je hriech, ktorý páchame na sebe samých.

V stručnosti si najskôr spomeňme, čo je to vitariánska strava. Je to konzumácia surových potravín, najmä ovocia a zeleniny. Odporúčaný pomer ovocia by mal byť až 80%. Z akej logiky vychádza tento predpoklad, že by sme mali konzumovať tepelne nespracované potraviny? Sú to hlavne tri argumenty. Prvý nazvem evolučný, druhý anatomický a tretí civilizačný. (Terminológia, ktorá ma teraz napadla a zrejme nebude súhlasiť s tou, ktorú používajú odborníci.)

Evolučný argument

Človek je súčasťou prírody. Máme spoločného predka s opicami. Je isté, že tento predok žil rovnako ako oni na stromoch a živil sa ich plodmi. Je isté, že neovládol oheň a jeho strava bola surová. Z tohto dôvodu predpokladajú vitariáni, že ide o prirodzenú stravu všetkých primátov, teda o stravu ktorá nám najmenej škodí a najviac prospieva.

Protiargument

Náš spoločný predok bol viac podobný opiciam ako človeku. Opice, aby dokázali pokryť svoju energetickú spotrebu, veľkú časť svojho času venujú zháňaním potravy a jej konzumácii. Nie každé ovocie je energeticky výdatné a to isté platí o korienkoch a hľuzách. Navyše opice sa nebránia konzumácii živočíšnych bielkovín. Bežne zbierajú hmyz a dokonca sú potvrdené prípady kanibalizmu medzi šimpanzmi, ktorí robia dokonca "vojnové" výpravy za účelom ulovenia jedinca z nejakého iného kmeňa. Bola by to celkom zaujímavá úvaha o tom, čo nám to ľuďom, tá príroda vlastne dala do vienka, ale to by sme odbáčali od témy.
Opice chované v zajatí a živiace sa sčasti aj inou stravou, teda varenou, nemajú s tým problémy a žijú dokonca dlhšie ako v prírode.
V histórii bola priemerná dĺžka človeka vždy nízka, bez ohľadu na to akého zloženia bola jeho strava. Na dĺžku života má väčší vplyv zdravotná starostlivosť a jej kvalita, akú dokáže daná spoločnosť zaistiť.

Anatomický argument

Vychádza sa zo zistenia, že náš tráviaci systém nie je systémom ani bylinožravca, ani mäsožravca a dokonca ani úplne všežravca, ako sa všeobecne mylne predpokladá. Je to tráviaci systém plodožravca. Za milióny rokov evolúcie sa táto podpísala na vývoji našej chôdze, končatín, mozgu, ale už nie nášho tráviaceho systému. Logicky z toho vyplýva, že podobne ako dieselový motor "nekŕmime" benzínom, tak by sme ani seba nemali kŕmiť stravou, na ktorú nie sme uspôsobení, inak sa motor zadrie.

Protiargument

Vo svojom vývoji muselo ľudstvo prejsť na iný druh stravy, inak by vyhynulo. Takýto prepych výberu sme si v histórii nikdy nemohli dovoliť. Ľudia jedli všetko, čo im daný región ponúkal a boli radi ak prežili. Navyše existuje teória, že evolúcia mozgu je úzko spätá práve s prechodom na konzumáciu živočíšnych bielkovín. Tento protiargument je skôr vhodný k evolučnému argumentu. Anatomicky je naša tráviaca sústava najviac vzdialená bylinožravcom a mäsožravcom, preto by aj pokrytie spotreby bielkovín malo byť z prevažnej väčšiny z rastlinných zdrojov (zo semien a plodov). Mojím najväčším protiargumentom je však využiteľnosť živín. Zástancovia vitariánstva argumentujú tým, že len konzumácia "živej stravy" dokáže dať život. Tepelným spracovaním sa hodnotné látky zo stravy strácajú a ich nedostatok sa prejaví ochorením. Je to však len čiastočná pravda.
Živá strava? Čo je to za nezmysel? Keby sme jablko nezjedli, tak mu narastú nožičky a beží sa pásť? A kto z nás konzumuje ovocie varené? Áno, je pravda že varením sa strácajú vitamíny, ale na druhej strane je potrava stráviteľnejšia a tým aj využiteľnosť všetkých živín väčšia. A ak by sme už mali zachádzať do extrému, tak ideálnym riešením by bolo rozmixovanie surového ovocia a zeleniny. Vtedy sú straty (vplyvom kyslíka a styku s kovom) relatívne nízke a využiteľnosť živín najvyššia. Vitariáni však myslia pod živou stravou, stravu, ktorá obsahuje enzýmy. Enzým je vo svojej podstate bielkovina, ktorá sa ako každá v žalúdku rozloží na aminokyseliny, stavebné látky nášho tela. Ak sa aj niečo z týchto enzýmov dostane zo žalúdka do tenkého čreva, kde by mohli byť telu na úžitok, teda ak vôbec, tak je to len zanedbateľná časť. Tým ale nehovorím, že by surová strava nemala byť samozrejmosťou v našom jedálnom lístku. Jej pozitívny vplyv na naše zdravie je nepopierateľný, jej nevýhodou však je, že nemôže pokryť spotrebu všetkých živín, nevyhnutných pre naše telo. (Bielkoviny, cukry.) Riešením by možno bola konzumácia hmyzu, podobne ako je tomu u opíc. No po takejto "živej" strave netúžia zrejme ani vitariáni.

Civilizačný argument

Strava priemerného človeka  je ako časovaná nálož. Teraz sme mladí, spokojní a to čo bude nasledovať za 10 - 20 rokov akoby sa nás netýkalo. Akoby nám bolo jedno či budeme tráviť zvyšok života sužovaní chorobou a  bolesťami. Tá doba nám pripadá taká vzdialená a ten človek v budúcnosti to je už niekto iný. Teraz je ten čas žiť, užívať si plnými priehršťami a neodoprieť si žiadne potešenie, ktoré sa nám ponúka. Však až to raz príde, je tu ešte všemocná lekárska veda a pomôže mi s mojim trápením.
Drvivú väčšinu úmrtí v našej civilizácii majú na svedomí srdcovocievne ochorenia a rakovina. Nehovorím o tých, ktorým sa pomoci dostalo, teda ktorým dokázala súčasná veda pomôcť, ale o tých, pri ktorých si medicína nedokázala dať rady. Náš osud je aj v našich rukách. Teraz je to v našich silách aby sme si našu stravu upravili tak, aby sme niektorým chorobám predišli, alebo ich aspoň oddialili. Každý rok života má cenu. Cenu, ktorú si teraz neuvedomujeme. Surová strava má tú schopnosť, nás pred týmito strašiakmi našej doby ochrániť.

Protiargument

Surová strava, ktorá je súčasťou zdravej životosprávy, to dokáže tiež. Samotná surová strava však dokáže zdravotné problémy skôr navodiť. Nedostatok sacharidov sa prejaví najskôr bolesťami hlavy, malátnosťou, ktoré po nejakom čase môžu doznieť a naopak nastúpi pocit eufórie a vitality. Bielkoviny, ktoré v tejto strave chýbajú si telo nedokáže vyrobiť samo, navyše deficit sacharidov rieši odbúravaním vlastnej svalovej hmoty. (Mozog spotrebuje až 20% glukózy, pokiaľ je v strave málo cukrov, vyrába si telo glukózu z vlastných bielkovín.) Mozog je orgán, ktoré si telo najviac chráni, ale aj iné orgány ho potrebujú. Nie je náhoda, že počas vojny bola v koncentrákoch najčastejšou príčinou "prirodzenej" smrti zlyhanie srdca. Viem, že táto štatistika nie je spoľahlivá, ale aj laikovi musí byť jasné, že kapusta a repa, nech sú zdraviu akokoľvek prospešné, nedokážu pokryť všetku potrebu pre život nevyhnutných látok.

Iné argumenty

Uvádzam ich iba na pobavenie. Vitariáni uvádzajú ako jeden zo svojich argumentov aj náboženský. Adam a Eva najskôr žili najskôr v raji a živili sa len plodmi. Protiargument neexistuje. Všetci kresťania by sa mali riadiť týmto príkladom.
Argument "pokusný králik".  Zvieratá vystavené hladovke alebo len malému množstvu stravy najskôr schudli, vypadala im srsť (prípadne perie) a po prechode na bežnú stravu omladli, boli zdravšie a žili dlhšie. Protiargumentom je skutočnosť, že to, čo platí na zvieratá, neplatí vždy na ľuďoch. Nakoniec máme z histórie veľa dôkazov, kedy bol človek vystavený hladovke, alebo surovej strave a žiaden zázrak sa nekonal. Ešte existuje ekologický argument. Ten smiešny nie je, ale nechcem veľmi odbočovať od témy článku.

Nebezpečný omyl

Mal som vo zvyku napísať v závere nejaké zhrnutie, aby si čitateľ odniesol objektívny obraz, ale nakoniec sa vždy každý len utvrdil vo svojom presvedčení. Zo spôsobov stravovania sa stal taký slabý odvar ideológie. Môj čitateľ, kvôli ktorému vznikol tento článok, argumentuje Ivanom Lexom a tým ako mu vitariánstvo pomohlo. Ja som jeho knihu nečítal a ani to nemám v pláne. Viem ale, že v jednom rozhovore v časopise uviedol, že kupuje vo zverexe lososie hlavy a tie jedáva varené. Dúfam, že nezabudol vo svojej knihe uviesť aj tento jeho hodnotný zdroj bielkovín a nechce nechať svojich čitateľov len na repe, kapuste a orieškoch. Iné som však chcel napísať namiesto záveru.

Tento spôsob stravovania sa uvádza aj ako liek pri rakovine.
Dlhodobo znížený príjem energie spôsobuje chemické procesy v mozgu, ktoré môžu človeku navodiť pocit blaženosti. U chorých to môže niekedy znamenať aj odstránenie bolesti, ktorá chorobu sprevádza (samo o sebe je to tiež úspech, ale chorobu to nevylieči). Môže to odstrániť príčinu choroby, ktorá bola zavinená zlým stravovaním a ktorá sa mohla v tele dlhé roky nepozorovane rozvíjať. No robiť si ilúzie, že po pár týždňoch surovej stravy zmizne rakovina je smiešne. Pacient síce na rakovinu nezomrie, ale môže zomrieť na vyčerpanosť, oslabenie organizmu. Rakovinový nádor je príliš životaschopný. Zoberie si z tela človeka všetko, čo pre seba potrebuje, bez ohľadu na to, či to niekde bude chýbať. Ak človek nemá dostatok energie zo stravy, čo sa pri vitariánstve určite stane, je len otázkou času, kedy zlyhá iný dôležitý, i keď rakovinou nepostihnutý orgán.

Liečiť rakovinu "vyhladovaním" nádoru je v poriadku, ale vyhladovanie chorého pacienta ešte neznamená "vyhladovať" nádor.

Zdravý človek, ktorý rakovinu nemal, nemôže tvrdiť, že má recept na liečbu tejto choroby. Ja som nemal vyše 20 rokov chrípku a tiež by som mohol tvrdiť že je to mojou nízkou konzumáciou mäsa. Pravda je však možno iná a prostá. Možno je to len mojím častým umývaním si rúk.

Preto pri akomkoľvek závažnom ochorení musíte konzultovať zmenu stravovania s lekárom. Človek má skutočne tú schopnosť, svojou vôľou a vhodnou zmenou stravy napomôcť vyliečeniu aj pri tých najťažších chorobách, nesmie sa to však robiť naivne a neodborne. Treba sa zmieriť s faktom, že na zložité problémy neexistujú jednoduché odpovede, byť si ale vedomý toho, že človek nie je bezmocný a nesmie sa opúšťať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.


Už ste čítali?