Marína - 1.časť

Autor: Ivan Bella | 27.4.2008 o 16:30 | Karma článku: 4,52 | Prečítané:  1657x

Cieľom tohto článku nie je nič menšieho, ako pobaviť čitateľa. Milovníkom Sládkovičovej poézie sa ospravedlňujem. Pre mládež do 18 rokov nevhodné.

Kto z nás by nepoznal toto dielko slovenského romantizmu. Vrchol slovenskej ľúbostnej poézie. Dajme si však ruku na srdce a položme si otázku. Pozná túto báseň aj mladá generácia? Rozumie jej? Môže ju ešte osloviť stará, archaická slovenčina?
Nie. A preto prinášam čitateľom tento článok, aby sa dozvedeli skutočný príbeh Maríny a Sládkoviča a aby porozumeli tomuto dielu.

Skúsme si rozčleniť toto dielko do niektorých častí aj s malými ukážkami, ako by sa dalo upraviť do súčasnej slovenčiny a prispôsobiť dobe, aby bolo pre dnešného čitateľa zaujímavé.

1. V úvode nás Sládkovič zoznamuje so svojimi ideálmi. Sú to samozrejme Marína, jeho múza a krásna slovenská krajina. V neposlednom rade je to aj jeho viera v boha. Táto trojjedinosť nám dáva tušiť, že ide o prípad beznádejného romantika - teda sprostáka.

str.3

Jestli sa city moje rozlejú
po srdciach v Tatrách žijúcich;
jestli ohlasy moje zavejú
kradmo do časov budúcich:
rodáci mojej duše, krajiny!
objímte obraz mojej Maríny
ľúbosťou svätých predmetov;
toho, čo spieva krásy dejiny,
nejali Lady rozmaríny,
on ľúbi ľúbosť všesvetov.


Aktualizovaná verzia:

Dnes nebudeme pri zemi
dnes budeme sa vznášať
dnes slovač výšku okúsi
a zhodí biednu záťaž
Ja ideu mám všemocnú
na dnes a veky vekov
našiel som lásku jedinú
čo ponúkam jak psovi kosť
rodákom mojim slovenským
na chvíle nudy pre radosť.


Samozrejme nemohla úbohá Mária Pischl ani len tušiť čo na ňu tento zvrhlík chystá a ako mieni škandalizovať ich vzťah. Ako skromné meštianske dievča z nemeckej rodiny, spoliehala na Andrejovu diskrétnosť a tajne, žiaľ márne dúfala, že v ich láske nájde časom šťastie.

2. Verše Sládkoviča sa nesú v jednote - láska k národu, k prírode, k bohu a k Maríne splývajú so jedného celku. Dokonca je v zbierke mnohonásobne viac krát spomenuté slovo Sitno (vrch nad B. Štiavnicou), slovo boh, Satan ako meno jeho - vraj "milovanej". Pozvoľna tak vzniká v čitateľovi podozrenie, že tu ide o nejaký druh úchylky a Mária Pischl je len zámienkou jeho zvrátenej túžby, zásterkou jeho skutočnej lásky - k turistike a k planým mystickým rozhovorom o náboženstve a národe. Až na 15. strane príbeh pokračuje a črtá sa nám tragédia tohto človeka a hlavne jeho úbohej obete - Márie.

str.15

„Spalo dievča, sladko spalo,
nevinnosť ho kolísala,
spalo ešte keď aj vstalo,
noc mu vo snách žitia dala:
Spala deva, spala málo,
obraz jeden ju zobudil,
srdce v túžbach zaplakalo,
cit sa do nej cudzí vlúdil.“


Aktualizovaná verzia:

A pomútil jej hlavu blázon
čo sám mal hlavu v oblakoch.
Ten vstúpil do snov dievčine
a bolo mu to ešte málo
jak upír noci sa jej smeje
a živí nádej v nevinnej.


3. Áno, bola to ona čo sa zaľúbila do tohto darebáka. A utrpenie Márie Pischl pokračuje. Sládkovič vo svojej obmedzenosti jej dokonca vkladá do úst verše, ktoré nemohla povedať, lebo ako pamätníci spomínajú, nevedela poriadne po slovensky. Hovorila len nemecky, maďarsky a štiavnickým nárečím. Preto v záujme objektivity by sa malo na túto skutočnosť prihliadať a aj tieto časti Sládkovičovho diela aktualizovať.

str.17

„Slzy roní, lež nie zato,
dušu túžba že zajala; -
oči moje, moje zlato
za sväté bych túžby dala:
Oko slzou je zaliato,
že tu láska času slúži;
preto plačem, že zem táto
túži len - túži a - túži!“


Aktualizovaná verzia:

"Träne rinnen, slzy močí
dušu jej še on kaput,
Augen moje, ó mein Liebling
jak by som sa rosdala
Oko f slze je uš v páci
ach tá Liebe boľafá.
Preto roním na zem túto
a tuším len, tuším, tuším.
Ander moja

- szeret lek"


4. No Sládkovič pokračuje vo svojom bezcitnom ťažení ďalej a priamo hovorí ako sa mu podarilo dostať dievčinu úplne do svojej moci, že sám sa pasuje, nie ako by sme si mysleli, na pána jej srdca, ale priamo za jej srdce (teda Mária bez srdca a ne jeho mieste on) ktorý rozkazuje rukám úbohej Márie Pischl. A môžeme si len domýšľať aké nechutnosti museli ruky úbohej Márie činiť so zažiadaným Sládkovičom, aby v súlade s morálkou tej doby ostala pannou, no bola pritom povoľná chúťkam tohto zvrhlíka.

str.20

A srdce zase: Nie tak, premilá!
Priateľstvo tys' mi povinná;
za paniu teba nepostavila
nad srdcom šumná Marína:
Pozdraviť ti ma ona vo troje,
a nie takéto hádky, rozbroje
so mnou začínať kázala. -
Ruka začúchla, pravdu uznala,
večnú mu vernosť zaprisahala
a vrúcne srdce objala. -


Aktualizovaná verzia:

Pomaly že moja drahá
kámoška ty poslušná
načo city keď ty šumná
načo hádka zbytočná
nač nepohladiť moju slasť
nač nepriložiť ruku k dielu
a nedúfať
že raz bude viac.

A ona ho poslúchla.


4. No Sládkovič zachádza ešte ďalej. Kvôli ukojeniu svojej túžby vyzlieka svoju obeť. Rozpúšťa jej vlasy a strháva z nej šperky. (Podľa záznamov rodinného kronikára Pischlovcov - Helmuta Göma, sa akurát v tej dobe Márii stratil zlatý náramok. Z krádeže bola obvinená slúžka Hildegarda Strömer, ktorá to neskôr poprela. Pravdu sa nepodarilo zistiť, náramok sa už nenašiel. Slúžiaca bola prepustená.) Ostatné šperky kronikár nespomína a nevie sa, či aj tu došlo k ich odcudzeniu. Ich presný súpis však nájdeme v Sládkovičovom diele. Išlo o striebornú ihlicu do vlasov, zlatú reťaz z hrdla, diamant (nevie sa či bol súčasťou reťaze), český granát a inkriminovaný zlatý náramok.

5. Na str.24 dochádza však u Sládkoviča k zlomu. Telesná vnady, hlavne prsia Márie Pischl na neho urobili dojem a autor sa o túto novú skutočnosťou rozhodne podeliť s čitateľom a urobiť z úbohej Márie sex-symbol svojej doby.

str.24

A keď zas svetlo rannej zory
osvieti tvár tú nebeskú,
ja tam budem, kde ľúbosť horí
v hviezdnych očí jasnom blesku.
A potom zlietnem útlym letom
k ľaliových ňadier svetom,
spočiniem na ich dolinách
a hľadieť chcem na tie kryštaly,
čo v bleskoch zlatých pozostali
na hviezdnych očú výšinách.


Aktualizovaná verzia:

A keď ráno slnka lúč
zobudil ho darebáka
skríkol šťastne
- Tak konečne, už som muž!,
- A tá moja,
žiadna špata.
Má oči dve a sa lesknú
a dve ňadrá s medzierkou.
a tých šperkov, čačiek
zlata
Snáď to ani neporátam
na opravu kostola.


6. Sládkovičovi sa páči v posteli s Máriou Pischl. Je ráno a v dome už vŕzgajú pánty, vonku sa vyjasnieva, patrilo by sa vstávať, no on radšej čuchá k záhradke.(25) Mária sa producíruje pri okne a Andrej proti svetlu pozoruje jej vnady. Dostáva erekciu. (26)

str.27

„Ustúp!“ on hlasom hromu ma bije,
„jak smieš sa blížiť ku kráse,
keď ona v chvíľkach tajomných žije
len sebe, v pokoja čase? -
Sám ja mám právo v čas tento sladký
dívať sa na tvár panenskej matky,
keď dýcha si v snách zavitá!“
Odpusť, ja nechcem právo pokoja
rušiť, bárs ona priateľka moja -
ale mne z tváre jej svitá. -


Aktualizovaná verzia:

No tak kovboj hlavu dole
takto k múze sa nechová.
Načo svadba, načo chomút
nech si život odžije
a presladkou túžbou
tou sa stane
slovenského národa.
Ja sám a moje pero génia
spravíme z tejto dámy ideál krásy
a v plešatej mojej,
farárskej hlave,
pomaly už svitá asi
- mne pokoj svatý
a pre slovákov - nová madona.


str.28

Ustúpim; ale pamiatka moja
naveky si to spomína,
aký je vo tmách anjel pokoja,
aká je vo snách Marína:
Očiam som vlastným nedal verenia,
či blud to, či zveličenia
sklá mi kto na nos pripína? -
Sláva cheruba tak ju obstala,
že sa po tvári rozoznať dala
mladá dráženiec rodina.


Aktualizovaná verzia:

No dobre teda,
hlávku svoju skláňam,
- ozve sa Andrejovi z rozkroku.
- no spomienka na to
čo zažil som s ňou v noci
ma naveky už bude hriať
a ty hoc potme
a slepý ako patróna
bez bríli a vraj videl si ju spať.
Či toto má byť tá tvoja sláva?
Viac ako moja slasť?


7. Sládkovič pokračuje v indiskrétnom opise búrlivej noci. Píše ako sa mu spod spodnej bielizne úbohej Márie štyri chĺpky dostali na čelo a dva z nich mu skončili v ústach a dostali sa mu napokon až do hrdla. Píše o potešení - od ňadier až po žriedlo rozkoše. (29) Na strane 30 píše, že ráno ju pozoroval ako spala a ako sa mu páčila jej tvár, do ktorej sa opieralo slnko.

Ide tu o skutočnú lásku, či len chvíľkové poblúznenie roztúženého chlipníka?


( Dozviete sa v pokračovaní nabudúce.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel namieta sudcov: Hovorili skôr, než mali

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

KOMENTÁRE

Severokórejská červená línia je veľmi tenká

Kľúčovú rolu v krotení diktátora Kima hrá Čína.


Už ste čítali?